Na palube vzducholode Aetherion sa prebúdzal navigačný automat Patrik – stroj z mosadze, ozubených kolies a zábleskov pamäťových trubíc. Jeho sklenené oči sa otvorili do nekonečného priestoru, bez hviezd a bez smeru. Okolo neho sa vznášali drobné éterové sféry – precízne meracie moduly, malé hmotné body pohybujúce sa voľne v priestore. Každá z nich mala svoju položku[^1], rýchlosť, zrýchlenie, hmotnosť a vedela, ktoré skutočné sily na ňu pôsobia. Automat Patrik ich postupne vyzval na hlásenie. Každá sféra mu oznámila všetky tieto veličiny voči nemu samému. No keď sa pokúsil vypočítať vlastné údaje – ako sa hýbe, otáča a zrýchľuje – jeho gyroskopy len ticho zaškrípali. Ostatných poznal dokonale, no o sebe nevedel nič. Vtedy sa v ňom zrodila myšlienka:

Ak zozbieram dostatok údajov od týchto sfér, možno dokážem spätne určiť aj svoj vlastný vektor zrýchlenia, uhlovú rýchlosť a uhlové zrýchlenie tak, ako by ich videl inerciálny pozorovateľ stojaci mimo celej sústavy.

Koľkých éterových sfér sa musí automat opýtať, aby túto záhadu vyriešil?