Zadanie

Ako sa začal školský rok, Marcel je opäť nútený vstávať ráno. To mu ale pre zmenu umožnilo si všimnúť, že okná sa skoro ráno zvyknú zarosiť. Pamätá si, že keď ešte chodieval ako účastník na FKS sústredká, niekto mu vysvetlil, prečo sa okná rosia práve z vnútornej strany. Teraz si okrem toho ale uvedomil, že sa vždy rosia zospodu. Prečo to tak je? Pokúste sa tento jav fyzikálne vysvetliť.

Z bežnej praxe si môžeme všimnúť, že okno sa naozaj zarosí z vnútornej strany a väčšinou na spodku. Vzduch dokáže poňať pri nejakej teplote a tlaku iba určité množstvo vodnej pary. Na to sa používa pojem relatívna vlhkosť vzduchu – pomer aktuálne „rozpustenej“ vodnej pary a maximálneho „rozpustiteľného“ množstva vodnej pary vo vzduchu pri danej teplote a tlaku. Keď vzduch dosiahne 100% relatívnu vlhkosť, už nedokáže prijať ďalšiu vodu a voda začne kondenzovať.

Množstvo vlhkosti, ktorú vzduch dokáže pohltiť ale nie je konštantné. Závisí od teploty nasledovne:

Obrázok 1: Graf závislosti tlaku nasýtených vodných pár od teploty. Oranžová čiara značí saturáciu vzduchu vodnou parou, teda stopercentnú vlhkosť. Autor obrázka Joni Partanen, vaisala.com.

Preto keď teplý vzduch chladíme, jeho relatívna vlhkosť stúpa, až kým voda nezačne kondenzovať. Túto teplotu nazývame rosný bod.

Preto rosa vznikne vnútri. Máme teplý vzduch s rozumnou relatívnou vlhkosťou, ktorý keď narazí na okno, ochladí sa a kondenzuje tam voda. Preto musí byť vonku dostatočne chladno, aby aj okno bolo dostatočne studené a vzduch sa pri ňom ochladil pod rosný bod.

Ale ani okno nie je všade rovnako teplé. Teplý vzduch má totižto menšiu hustotu, a preto stúpa nahor. Analogicky, studený vzduch klesá k zemi. Môžeme si napríklad všimnúť, že keď otvoríme v zime okno, je nám zima najprv na nohy. Preto aj okno samotné je chladnejšie na spodku, a teda tam skôr dosiahneme rosný bod.

Diskusia

Tu môžte voľne diskutovať o riešení, deliť sa o svoje kusy kódu a podobne.

Pre pridávanie komentárov sa musíš prihlásiť.