Samo Sučík

Samo Sučík

Som prvák na University of Edinburgh a absolvent bilingválneho programu International Baccalaureate Diploma na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Z účastníckych čias vo FKS zrejme držím rekord v počte druhých miest. Študujem Computational Physics, no baví ma asi všetko od botaniky cez fotenie až po hru na najrôznejšie nástroje. Rád pomáham dobrým veciam a šikovným ľuďom.

Ako si sa dostal k FKS?

Od šiesteho ročníka ZŠ som riešil korešpondenčné semináre. Sprvu matematické - PIKOMAT a Riešky, neskôr som si povedal, že skúsim niečo nové, a začal som s fyzikálnym PIKOFYZom. Dá sa povedať, že odvtedy ma fyzika nepustila, i keď medzitým som začal aj s programovaním. To, že som ako stredoškolák prešiel k riešeniu FKS, bolo úplne prirodzené.

Čo Ťa motivovalo riešiť FKS?

Bola to možnosť naďalej na sústredeniach a rôznych ďalších akciách stretávať svojich starých kamarátov, no aj spoznávať mnoho nových. Riešiť už o čosi serióznejšiu fyziku a za svoju snahu získať vysnívané čierne tričko s oranžovou kačičkou (neskôr so zeleným FtáKopySkom). No v mojom prvom polroku ma najviac motivoval kamarát Samko Cibulka, dnes už starý vedúci, s ktorým sme bojovali o prvé miesto v kategórii B a až tretia séria rozhodla o jeho tesnom víťazstve.

Na čo si spomínaš zo svojich riešiteľských čias?

Na mojom prvom sústredku FKS sme mali najúžasnejšie GP. Borievkové ihličie ako pamiatku na predieranie sa krovím som v batohu nachádzal ešte po pol roku. Ani na guľovanie sa naslepo a expedíciu nedokončeným železničným tunelom sa tak ľahko nezabúda. V pamäti mi utkveli aj momenty zo šifrovačky v Starém Měste pod Sněžníkem. Bolo nádherné ráno po chladnej noci, naša družinka s náskokom viedla a pred poslednou šifrou nás zastihol úchvatný východ slnka. Boli sme v horskom sedle, stráne naokolo zaliate zlatom a rosou, doliny pod nami zas hustým, mliečnym oparom, no a obďaleč sa pri vojenskom bunkri pásli srnky. Mali sme za sebou prebdenú noc, ale ten pohľad do mňa vlieval hektolitre energie.

Čo Ti do života dalo FKS?

Priviedlo ma k pozeraniu sa na veci aj cez fyziku. Začal som vďaka nemu získavať akúsi fyzikálnu intuíciu. Častokrát však preverilo aj moju trpezlivosť, keďže inak som sa málokde stretával s príkladmi, nad ktorých riešením som strávil aj dlhé hodiny. Na sústredeniach som stretol najrôznejších ľudí: od tých zameraných výlučne na drsnú fyziku až po takých, ktorí boli neskutočne zaujímaví svojou hrou na gitare alebo rôznymi názormi na svet a fyziku brali menej záväzne. Táto rôznorodosť prispela k tomu, že si dnes veľmi vážim ľudí, ktorí sú nielen vynikajúcimi fyzikmi či inými vedcami, no zároveň (a predovšetkým) sú inšpiratívni a všestranne otvorení. Je vzácne vidieť veci fyzikálne, no ešte vzácnejšie je dokázať vidieť veci z viacerých perspektív a mať pre ne všetky pochopenie.

Čomu sa momentálne venuješ?

Odkedy som skončil ZŠ, pomáham neziskovke P-Mat s organizovaním základoškoláckych seminárov PIKOMAT a PIKOFYZ. Minulý rok som šéfoval organizovaniu Bratislavského Modelového zasadania OSN pre stredoškolákov z celej Európy a aj tento rok som rád pomáhal novým organizátorom. Od septembra som členom Oxbridge Admissions - združenia, ktoré na dobrovoľnej báze najrôznejšími spôsobmi pomáha ambicióznym stredoškolákom dostať sa na ich vysnívané univerzity v zahraničí. Mojím najnovším počinom je nová webová stránka programu IB Diploma na Gymnáziu Jura Hronca. Vďaka IB sa prehĺbil aj môj vzťah k písaniu, a tak som si založil blog, na ktorom sa v ľúbozvučnej reči dozviete, čo zažíva prvák v Edinburgu.

Čo by si chcel odkázať potenciálnym riešiteľom?

Riešte FKS, no nezabúdajte, že nestačí byť šikovný. Musíte byť iniciatívni, snažiť sa urobiť si jasno v tom, čo od života chcete, a ísť si za tým. No a pokiaľ súčasťou toho je aj fyzika, tak ste tu na správnom mieste :-)

Čo všetko si musel urobiť na to, aby si sa dostal na zahraničnú vysokú školu?

V prvom rade bolo potrebné rozhodnúť sa, že skutočne zahraničie (konkrétne Veľká Británia) je to, čo chcem. Potom som si vybral univerzity a podal prihlášku, ktorá zahŕňala aj pomerne náročnú motivačnú esej - tzv. Personal Statement. Na dve z piatich univerzít ma podmienečne prijali a napokon moje dobré, no “odmakané” známky z IB maturít rozhodli, že skončím tam, kde som chcel: na University of Edinburgh. Ešte stále nemám 100 %-nú istotu, či chcem pokračovať viac v informatickej fyzike, fyzikálnej informatike, alebo skončiť ako čistý informatik, no moja univerzita mi dáva voľnosť a verím, že si napokon vyberiem to, čo pre mňa bude dlhodobo najzaujímavejšie.