Paťo Švančara

Paťo Švančara

Momentálne som študentom fyziky na Matematicko-fyzikální fakulte Univerzity Karlovy v Prahe. Tam sa okrem výskumu venujem korešpondenčnému semináru pre základoškolákov a vediem organizáciu súťaže Náboj Junior. Naviac som aktívny aj vo Fyzikálnej olympiáde, ako zástupca FKS figurujem v celoštátnej komisii FO. FKS som štyri roky riešil a ďalšie tri roky organizoval. Okrem toho som sa ako súťažiaci s tímom FKS zúčastnil jedného ročníku Turnaja mladých fyzikov.

Ako si sa dostal k FKS a fyzike?

K FKS a vlastne aj k fyzike ako takej som sa dostal vďaka svojej fyzikárke, ktorá viedla fyzikálny a astronomický kúžok. Začal som navštevovať oba a oba ma tiež strašne bavili. Po čase ale vyhrala fyzika a začal som sa jej naplno venovať, čo mi prinieslo striebornú medailu na Medzinárodnej fyzikálnej olympiáde.

Čo Ťa motivovalo riešiť FKS?

V princípe to boli asi dve veci. Tou prvou bola určite radosť z riešenia úloh, pretože úlohy vo FKS boli pomerne odlišné od tých, ktoré sme počítali na hodinách fyziky. Páčilo sa mi, že riešením som sa naučil veľa novej a zaujímavej fyziky a tiež to, že som sa naučil fyzikálne vyjadrovať. Druhým veľkým dôvodom, prečo som sa FKS venoval, boli sústredká, kde som si našiel mnoho – dovolím si tvrdiť – doživotných kamarátov (a možno v budúcnosti spolupracovníkov, ktovie).

Na čo si spomínaš zo svojich riešiteľských čias?

Na sústredkách sa toho udialo vždy mnoho, a keďže som ich zažil pomerne veľa, zážitky sa mi celkom zlievajú. Nikdy ale nezabudnem na svoje prvé FKS sústredko, ktoré sa konalo v roku 2009 v Česku. Jednu noc nás vedúci zobrali a nechali prespať vonku, mali sme strážiť vlajku. Keď nastalo ráno, zistili sme, že sme prespávali v lese, kde bolo každých desať metrov obrovské mravenisko – to bol pomerne intenzívny zážitok.

Čo Ti do života dalo FKS?

Je dosť možné, že aj vďaka FKS som fyzikom. Pretože samotné úlohy mi ukázali, aká je fyzika pekná a zaujímavá, a často vlastne veľmi jednoduchá. Riešením FKS som sa naučil, ako nad svetom premýšľať a ako si vytvoriť fyzikálnu “intuíciu”, ktorá mi už veľakrát pomohla.

Okrem toho som sa písaním riešení a neskôr aj vzorákov naučil fyzikálne vyjadrovať, čo mi určite pomohlo pri písaní bakalárky alebo článkov. Prednášanie na sústredkách ma naučilo, ako o fyzike hovoriť pred ľuďmi, takže prednášanie príspevkov na vedeckých koferenciách je pre mňa oveľa jednoduchšie, ako bez týchto cenných skúseností.

Čomu sa momentálne venuješ?

Špecializujem sa na výskum tzv. kvantovej turbulencie, ktorú sledujeme v kvapalnom héliu pri teplotách okolo dvoch kelvinov. Hélum je jediná látka, ktorá pri takto nízkej teplote nezamŕza a naviac sa v nej úžasným spôsobom prejavuje kvantová mechanika – tekuté hélium je totiž supratekuté, čo znamená, že jeho viskozita je presne nulová. So spolupracovníkmi skúmame, ako takáto drivná látka prúdi v makroskopických merítkach.

Prečo si sa rozhodol stať sa vedúcim?

Môj prechod od riešiteľa k vedúcemu bol viac-menej daný zotrvačnosťou – jednoducho som nechcel opustiť FKS a komunitu ľudí, ktorú som spoznal na sústredkách. Ukázalo sa, že vedúcovanie FKS je síce náročná, ale veľmi príjemná činnosť. Príjemná preto, lebo som videl, že aj mojím prispením vznikajú úlohy, vzoráky, kvalitné sústredká a mnoho iných vecí, ktoré ma bavili, keď som bol mladší.

Čo Ti najviac utkvelo v pamäti z času Tvojho vedúcovania?

Spomienok z vedúcovských čias mám mnoho, aj z prípravy korešpondenčných kôl, ale aj zo sústrediek. Často som bol naozaj fascinovaný z toho, ako vznikajú niektoré sústredkové hry: predstave si vedúcich, ktorí o druhej v noci zúfalo hľadajú nápad na hru, ktorá má prebiehať nasledujúci deň. Úplným zázrakom sa ale vždy nápad dostaví, a ráno je prichystaná úžasne premyslená hra s komplexnými pravidlami.