Lukáš Konečný

Lukáš Konečný

V súčasnosti doktorand na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave v odbore chemická fyzika. Predtým som študoval teoretickú fyziku na FMFI a ešte predtým chémiu na Prírodovedeckej fakulte. FKS som riešil v rokoch 2006-2008 ako študent piešťanského gymnázia, hlavne v neskorších ročníkoch som končil celkom vpredu a vyriešil som aj niečo z FX. Aktívne som vedúcoval v rokoch 2011-2014, môj najvýznamnejší príspevok bola asi organizácia fyzikálnej časti Náboja. Okrem FKS som riešil aj ďalšie súťaže, najmä fyzikálnu a chemickú olympiádu a v tej chemickej som sa dostal na medzinárodné kolo, odkiaľ som si priniesol bronzovú medailu.

Ako si sa dostal k FKS a fyzike?

Fyzika a aj ostatné prírodovedné predmety ma bavili vždy (a vlastne mňa bavili asi všetky predmety), chodil som na olympiády, ale bral som to len ako občasné spestrenie štúdia, možnosť na jeden deň vypadnúť zo školy a ísť si zasúťažiť. O ročník vyššie ale boli Tomáš Bzdušek a Boris Fačkovec [tu by mohol byť odkaz na rozhovory s nimi], ktorí sa prírodovedným súťažiam venovali intenzívnejšie, čo inšpirovalo aj mňa. Tip na FKS som dostal od nich.

Čo Ťa motivovalo riešiť FKS?

Bavila ma fyzika, rád som súťažil a chcel som byť taký dobrý ako Boris a Bzdušo.

Na čo si spomínaš zo svojich riešiteľských čias?

Takto spätne sa mi zdá celkom absurdné, ako som nosil rozpracované riešenia stále so sebou, v každej možnej chvíli ich vytiahol a riešil, a potom v posledný deň ešte na pošte dopisoval posledné myšlienky, až kým nezatvárali a nemusel som to už naozaj odoslať. No a, samozrejme, nesmú chýbať príhody zo sústredení: demonštrácia za záchranu arktickej vši pred obecným úradom v Terchovej, prespávanie v chatke nad Terchovou, kde bola strašná zima a pri zostupe sme si museli hádzať vajcia tak, aby sa nerozbili, a o rok neskôr ešte extrémnejší nočný pochod zimnou krajinou v okolí Liptovskej Porúbky, počas ktorého sme vyrábali rituálne upírske jedlo a dodnes sa čudujem, že som to prežil.

Čo Ti do života dalo FKS?

Okrem samozrejmého zlepšenia sa vo fyzike, zážitkov zo sústredení a nových kamarátstiev by som za významný prínos považoval to, že som zistil, že je vôbec možné študovať vedu a stať sa vedcom. Dovtedy som si vážne myslel, že vedci sú nejaké mytologické bytosti, ktoré žijú niekde ďaleko a moje predstavy o budúcnosti takúto možnosť nezahŕňali. Musím ale povedať, že asi rovnakým dielom k tomu okrem FKS prispela aj chemická olympiáda, ktorá mala podobný komunitný rozmer a umožňovala stredoškolákom stretnúť sa so staršími študentami a profesormi. Počas vedúcovania som sa zase naučil tímovej práci a improvizácii.

Čomu sa momentálne venuješ?

Som doktorand, môj odbor sa volá chemická fyzika, čo znamená, že prakticky som teoretický fyzik a robím tomu zodpovedajúce činnosti: riešenie rovníc a počítačové simulácie. Prívlastok chemická znamená, že tieto rovnice a simulácie sa týkajú chémie (atómov, molekúl). Tu je moja stránka. Okrem prírodných vied mám rád cestovanie, literatúru a históriu (nedávno som začal trénovať historický šerm).

Prečo si sa rozhodol stať sa vedúcim?

Najskôr som na vysokej škole študoval chémiu, takže som bol mimo FKS diania. Ale už počas tohto štúdia som navštevoval fyzikálne prednášky (odporučené kamarátmi zo sústredení) a postupne som si uvedomil, že ďalej chcem študovať fyziku. Tesne pred príchodom na matfyz ma Marika [opäť link na rozhovor] presvedčila, nech začnem vedúcovať a začal som hneď sústredením, z ktorého sa vykľul taký úžasný zážitok, že som v tom pokračoval.

Čo Ti najviac utkvelo v pamäti z času Tvojho vedúcovania?

Akí sú riešitelia rozumní. Ja som teda v ich veku taký nebol. A nemyslím len vo fyzike (aj keď určite vedia veľa a môžem sa s nimi rozprávať o veľmi pokročilých témach), ale aj po ľudskej stránke, v rozhľade a vyspelosti. Páčilo sa mi, ako si dokázali užiť každú vylomeninu na sústredení a odpustili organizačné nedostatky. Kontakt s riešiteľmi bol veľmi inšpiratívny a aj ja som sa od nich veľa naučil. No a kým som nevedúcoval, netušil som, čo všetko a akým spôsobom sa dá zimprovizovať.