Marcel si chodí občas zalietať. Raz si takto uvedomil, že pri nízkych letových výškach nedosahuje výškomer jeho lietadla, využívajúci na určovanie výšky atmosférický tlak, dostatočnú presnosť. Keďže sa nechce oplieskať o zem, rozhodol sa svoje lietadlo dovybaviť sofistikovaným sonarom. Jeho sonar funguje tak, že vyšle zvukový signál, ktorý po odraze od zemského povrchu opäť zaznamená, a z času jeho príchodu a okamžitej rýchlosti lietadla1 dopočíta jeho letovú výšku.
Keď Marcel minule prelietal ponad rozľahlé jazero, jeho sonar zaznamenal dvojicu odrazených signálov2 – prvý silnejší, odrazený od hladiny, druhý slabší, odrazený odo dna – ktorých časy príchodov zodpovedali letovým výškam $\SI{200}{\metre}$ a $\SI{210}{\metre}$.3 Aké hlboké bolo jazero, ak letel rýchlosťou 100 uzlov?
Na rozdiel od obyčajného sonaru, ktorý predpokladá kolmý odraz od zemského povrchu. ↩
V reálnom svete je rozptyl zvukových vĺn vo vzduchu príliš veľký a koeficient prechodu zvuku zo vzduchu do vody príliš malý na to, aby tieto signály dokázal rozumne zaznamenať. ↩
Sonar nebol natoľko sofistikovaný a interpretoval aj druhý odraz ako bežný odraz od zemského povrchu. ↩
Fyzikálny korešpondenčný seminár zastrešuje občianske združenie Trojsten.
Trojsten, o.z.
FMFI UK, Mlynská dolina
842 48 Bratislava
Kategória pre makačov
Tímová fyzikálna súťaž pre stredoškolákov
Intenzívny fyzikálny zážitok v lete