Zoznam úloh

5. Quo vadis, Lanovka?

Zadanie

Mözgáč ide do observatória na Lomničáku. Keďže si zatiaľ neverí na výstup po vlastných, musí použiť lanovku. Lanovku pozostáva z pevného nosného lana, pohyblivého ťažného lana a voľne pohyblivej kabínky s hmotnosťou $m$. Nosné lano je prevesené medzi kladkami v bodoch $\left(0,0\right)$ a $\left(D,H\right)$. Jeho horný koniec je pevne ukotvený a dolný je napínaný závažím, ktoré sa pohybuje iba vo vertikálnom smere. Jeho hmotnosť je presne taká, aby kabínka z dolnej stanice vychádzala horizontálne. Kabínka sa pohybuje po nosnom lane voľne bez trenia a ťažným lanom je ťahaná smerom ku hornej stanici. Aké sily pôsobia v sústave v ustálenom stave, keď horizontálna poloha kabínky je $0 \leq x \leq D$? A ako vyzerá jej trajektória $f\left(x, y\right) = 0$1 z dolnej stanice do hornej? Úlohu riešte pre $D=\SI{1.66}{\kilo\metre}$ a $H = \SI{870}{\metre}$.

Uvažujte, že laná lanovky majú zanedbateľnú hmotnosť.

Lanovka Lanovka


  1. Uvedený zápis znamená, že máte nájsť predpis trajektórie ako funkciu $x$ a $y$. 

Hneď zo zadania vieme povedať, že riešenie bude mať viacero krokov. V prvom rade si musíme uvedomiť, aké sily pôsobia na lanovku, tieto sily musíme aj vyjadriť, keďže budeme musieť s nimi počítať. Následne nám zadanie ponúka špeciálny prípad keď lanovka vychádza zo stanice, takže si napíšeme rovnice pre tú situáciu. Následne si napíšeme rovnice pre všeobecný bod lanovky a budeme upravovať.

Na lanovku v prvom rade pôsobí tiažová sila, ktorá pôsobí smerom dole a má veľkosť $mg$. Takisto je lanovka ťahaná ťažným lanom z hornej stanice, ktoré ju ťahá smerom k hornej stanici. Jej veľkosť nevieme, takže si ju označme $F$. Na lanovku ešte pôsobí nosné lano. Keďže nás v každom okamihu zaujíma ustálený prípad, vieme, že lanovka sa nehýbe v tom momente. Preto si môžeme predstaviť, že ak by bola lanovka pripevnená pevne k lanu, tak by mali na ňu pôsobiť rovnaké sily. Ak je pripevnená, tak je ľahko nahliadnutelné, že na ňu pôsobí sila smerom k hornej stanici a ďalšia smerom k dolenej stanici. Z toho, že je to jedno lano, tak vieme, že napätie v ňom je všade rovnaké, a preto tieto dve sily musia byť rovnaké. Na lane je okrem kabínky aj závažie hmotnosti $M$, ktoré sa v ustálenom prípade tiež nehýbe. Pôsobí naňho len sila od lana a tiežová sila. Z toho dostávame, že $T = Mg$, kde $T$ je napätie v lane.

Teraz sa pozrieme na špeciálny prípad, keď lanovka štartuje z dolnej stanice. Sily na ňu pôsobiace vyzerajú takto:

Pričom uhol $\alpha$ vieme vyjadriť ako $\arctan\left(\frac{H}{D}\right)$ respektíve $\cot(\alpha) = \frac{D}{H}$. Ide o ustálený prípad, preto sily v horizontálnom a vertikálnom smere sa musia vyrušiť. Z toho máme rovnicu pre vertikálny smer:

$$ mg = \sin(\alpha)(F + T) \quad \rightarrow \quad F + T = \frac{mg}{\sin(\alpha)}. $$

Horizontálny smer:

$$ T = \cos(\alpha)(F + T) = \cos(\alpha) \frac{mg}{\sin(\alpha)} = \cot(\alpha)mg = \frac{D}{H} mg. $$

Teraz sa pozrime na všeobecný prípad, keď je lanovka v nejakej vodorovnej vzdialenosti $x$ od dolnej stanice.

Sily v horizontálnom smere budú:

$$ \cos(\phi)T =\cos(\theta)(T+F) \quad\rightarrow\quad (T+F) = \frac{\cos(\phi)}{\cos(\theta)}. T$$

A vo vertikálnom:

$$ \sin(\phi)T = \sin(\theta)(T+F) - mg = \frac{\sin(\theta)}{\cos(\theta)}\cos(\phi)T - mg. $$

Keďže nás zaujíma $f(x, y) = 0$ dáme všetky členy na jednu stranu

$$ \begin{aligned} f(x, y) & = \frac{\sin(\theta)}{\cos(\theta)}\cos(\phi)T - mg - \sin(\phi)T \ & = \left(\frac{\sin(\theta)}{\cos(\theta)}\cos(\phi) - \sin(\phi)\right)T - mg = 0. \end{aligned} $$

Teraz nadišiel čas dosadiť za všetky $sin$, $cos$ a $T$. Z obrázku vidno následujúce rovnosti $\sin(\phi) = \frac{y}{\sqrt{x^2+y^2}}$, $\cos(\phi) = \frac{x}{\sqrt{x^2+y^2}}$, $\sin(\theta) = \frac{H-y}{\sqrt{(D-x)^2+(H-y)^2}}$, $\cos(\theta) = \frac{D-x}{\sqrt{(D-x)^2+(H-y)^2}}$. Po dosadení spolu aj s $T = \frac{D}{H} mg$:

$$ \begin{aligned} 0 &= f(x, y) = \left( \frac{\frac{H-y}{\sqrt{(D-x)^2+(H-y)^2}}}{\frac{D-x}{\sqrt{(D-x)^2+(H-y)^2}}}\frac{x}{\sqrt{x^2+y^2}} - \frac{y}{\sqrt{x^2+y^2}} \right)\frac{D}{H}mg - mg \ &= \left(\frac{H-y}{D-x}\frac{x}{\sqrt{x^2+y^2}}-\frac{y}{\sqrt{x^2+y^2}}\right)\frac{D}{H} - 1 \ &= \left(\frac{H-y}{D-x}x-y\right) - \frac{H}{D}\sqrt{x^2+y^2} \ &= \left(\frac{Hx-yx}{D-x}-\frac{Dy-xy}{D-x}\right) - \frac{H}{D}\sqrt{x^2+y^2} \ &= \frac{Hx-Dy}{D-x} - \frac{H}{D}\sqrt{x^2+y^2}. \end{aligned} $$

Toto už prehlásime za dostatočne pekný tvar, čím nám ostane posledná úloha, vizualizovať ako vyzerá takáto trajektória.

Pre odovzdávanie sa musíš prihlásiť.
Trojsten

Fyzikálny korešpondenčný seminár zastrešuje občianske združenie Trojsten.

Kontakt
Ďalšie projekty