Zadanie

Keďže sa zimný semester chýli ku koncu, Patrik a Maťko potrebujú odovzdať posledné laboratórne protokoly. Ako to však býva, nechali si to na poslednú chvíľu, a preto ich neurobili tak dobre, ako by chceli. Ich zadaním bolo odmerať modul pružnosti v šmyku závesného vlákna a dvomi spôsobmi odmerať moment zotrvačnosti zotrvačníka, ktorý mali v laboratóriu. Akých chýb sa pri meraní a spracovaní dopustili?

Skontrolujte, zvýraznite a okomentujte všetky chyby, ktoré urobili. Ich numerické výpočty skontroloval Mözgáč, takže numerické chyby tam hľadať nemusíte. Ide teda skôr o fyzikálne chyby, zle naformulované vety, štruktúru textu, atď. Rovnako nezabudnite skontrolovať tabuľky a splnenie zadania. Užite si opravovanie.

Ako ste si určite všimli, táto úloha bola nezvyčajná, a preto aj jej vzorové riešenie nebude vo zvyčajnej forme, na akú ste možno zvyknutí. V prílohe1 môžete nájsť ozajstný Patrikov protokol, ktorý považujeme za správny. Porovnanie ho so zadanými protokolmi necháme na vás. Formát, v akom je správny Patrikov protok napísaný, by sme ako opravovatelia veľmi ocenili vo vašich budúcich experimentálkach, pretože je prehľadný, pekne štrukturovaný a je v ňom všetko potrebné na to, aby sme dobre porozumeli tomu, čo ste vo svojich pokusoch robili. Aby sme vám však iba nedali PDF s vysnívanou štruktúrou experimentálok, zhrnieme si tu zopár zásad, ktorých dodržiavanie by nám veľmi pomohlo pri opravovaní.

  1. Štrukturovanie textu na úvod, postup, nákres, spracovanie nameraných údajov, diskusiu, záver, literatúru, poprípade na ešte niečo iné, čo vyžaduje experiment.
  2. Snažíme sa nerobiť gramatické a štylistické chyby.
  3. Používanie prvej osoby množného čísla, teda „zoberieme“, „urobíme“, „dostaneme“, atď.
  4. Vyhýbame sa expresívnym a nárečovým výrazom. Snažíme sa, aby náš text znel profesionálne a rigorózne.
  5. Pri písaní teórie sa snažíme aspoň trochu opísať alebo odvodiť, ako sme vzorce, ktoré používame, získali Nechceme aby sa vzorce sčista-jasna len tak objavili.
  6. Všetky veličiny, ktoré v príklade vystupujú, pomenujeme, prípadne napíšeme aj ich jednotku.
  7. Nebojíme sa poriadne rozpísať postup merania. Chceme, aby bol podrobný do takej miery, že keď dáme náhodnému človeku urobiť to isté meranie, bude presne vedieť, čo má robiť.
  8. Meranie spracujeme do tabuliek a ak je to potrebné, vykreslíme aj grafy. Tabuľky, grafy a rovnako aj obrázky, pomenujeme a v skratke napíšeme, čo sa v nich nachádza.
  9. V diskusii a závere spomenieme nie len výsledok merania a čo všetko z neho plynie, ale aj chyby merania, ktoré sme urobili. Vždy je veľmi užitočné k nameraným hodnotám uviesť ďalšie informácie, akými sú napríklad absolútna chyba, relatívna chyba, rozptyl, najväčšia a najmenšia hodnota, stredná hodnota (priemer), medián, atď. Nie všetko je potrebné, ale čím viac toho je, tým väčšiu výpovednú hodnotu meranie má.
  10. Na záver nezabudneme uviesť zdroje a použitú literatúru. V prípade kníh je dobré uviesť názov, autora a niekedy aj rok vydania. Ak je zdrojom internet, je potrebné uviesť link.

Ak tento formát použijete pri riešení experimentálnych úloh v budúcnosti, veľmi sa potešíme. Zároveň vám to môže pomôcť aj v škole pri chemických či fyzikálnych protokoloch.

  1. https://fks.page.link/37-1-3-4-sol↩

Diskusia

Tu môžte voľne diskutovať o riešení, deliť sa o svoje kusy kódu a podobne.

Pre pridávanie komentárov sa musíš prihlásiť.