Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden elektrónik. Jedného dňa sa vybral do sveta na skusy a rozfičal si to rýchlosťou $v_1$ do nekonečna a ešte ďalej. Keď si to tak fičal prázdnym vesmírom, všimol si, že nie je až tak prázdny. Bol tam ešte jeden elektrón, ktorý si to fičal úplne rovnakým smerom, akurát rýchlosťou $v_2 > v_1$ a o kus ďalej, takže v momente, keď sa najviac priblížili, boli vo vzdialenosti $\ell$. Potešil sa, že konečne zažije nejaké vzrušenie na svojich cestách. Vzdialenosť $\ell$ bola ale priveľmi veľká na to, aby cítil elektrické pole od druhého elektrónu, a tak sa mohol len pozerať, ako ho druhý elektrón dobieha. Zrovna, keď boli elektróny vo vzdialenosti $\ell$, všimla si ich vesmírna loď a v ich okolí zapla magnetické pole s magnetickou indukciou $B$, ktorej vektor bol rovnobežný so spojnicou elektrónov.
Ako by sa menila vzájomná vzdialenosť elektrónov, ak by sme sa boli pozerali v smere magnetického poľa? Zaujíma nás teda vzdialenosť len v rovine kolmej na magnetické pole.
Najskôr si poďme rozobrať situáciu. Na elektróny bude pôsobiť Lorentzova sila $$ \vec{F} = q\vec{E} + q\vec{v}\times\vec{B}. $$ Prvý člen bude nulový, lebo elektrické pole je nulové. Druhý člen už nebude nulový, musíme však zistiť jeho smer. Pre výpočet vektorového súčinu môžeme využiť pravidlo pravej ruky. Preto, ak by sme si zaviedli súradnicový systém tak, že rýchlosti elektrónov sú v smere osi $x$ a $B$ je v smere osi $z$, tak vektor $\vec{v}\times\vec{B}$ bude v smere $-y$. Sila teda bude v smere $y$, keďže elektróny majú záporný náboj.
Aký pohyb budú ale elektróny vykonávať? Z vektorového súčinu vidno, že sila $F$ bude vždy kolmá na aktuálnu rýchlosť a vždy bude mať nulovú komponentu v smere osi $z$. Keďže je vždy kolmá, tak nebude na elektróne konať prácu, a teda veľkosť rýchlosti elektrónu bude stále rovnaká. Zároveň bude elektrón stáčaný konštantnou silou, teda dostredivou silou. Polomer a uhlovú frekvenciu vieme vypočítať ako $$ \frac{mv^2}{r} = evB \qquad\rightarrow\qquad r = \frac{m}{eB}v \qquad\text{a}\qquad \omega = \frac{v}{r} = \frac{eB}{m}. $$ Využili sme pri tom, že veľkosť $\vec{v}\times\vec{B} = vB\sin\alpha$ kde $\alpha$ je uhol medzi vektormi $v$ a $B$. Dôležité zistenie je, že polomer kružnice budú mať elektróny rôzny, no uhlová rýchlosť bude rovnaká. Dráhy budú teda vyzerať tak ako na obrázku 1.
Stačí zistiť ako sa bude meniť ich vzájomná vzdialenosť. Na to si parametricky vyjadríme ich polohy ako $$ \begin{pmatrix} x_1 \ y_1 \end{pmatrix} = r_1 \begin{pmatrix} \sin{\omega t} \ 1-\cos{\omega t} \end{pmatrix}, \qquad\qquad \begin{pmatrix} x_2 \ y_2 \end{pmatrix} = r_2 \begin{pmatrix} \sin{\omega t} \ 1 - \cos{\omega t} \end{pmatrix}. $$ Vzájomnú vzdialenosť dostaneme ako veľkosť rozdielu polohových vektorov $$ \begin{aligned} d &= \sqrt{(x_2 - x_1)^2 + (y_2 - y_1)^2} = (r_2 - r_1)\sqrt{\sin^2\omega t + (1 - \cos{\omega t})^2}\ &= \frac{m(v_2 - v_1)}{eB}\sqrt{\sin^2\omega t + \cos^2\omega t + 1 - 2\cos{\omega t}} = \frac{2m(v_2 - v_1)}{eB}\left|\sin\left(\frac{eB}{2m}t\right)\right. \end{aligned} $$ Využili sme pri tom trigonometrickú identitu $2\sin^2\alpha = 1 - \cos{2\alpha}$.
obrázok 1: Pohľad na dráhy elektrónov v rovine $xy$