Zoznam úloh

8. Fyzik prokrastinátor

Zadanie

Maťko započal svoje štúdium na vysokej škole a od radosti nevie, čo by mal spraviť najskôr. Nájsť si kamarátov? Začať čítať skriptá? Opraviť úlohu vo FKS? Aby sa mu lepšie rozmýšľalo, začal sa prechádzať po svojej izbe na internáte. Keďže je ale malá, tak mu to nestačilo a začal si k tomu ešte aj hmkať. V tom zistil, že keď hmká na istej frekvencii, dochádza v miestnosti ku rezonancii. V tom mu to došlo: ako prvé zmeria rezonančnú frekvenciu svojej izby!

Spravte to tiež. Zmerajte rezonančnú frekvenciu menšej miestnosti, prípadne skrine. Nezabudnite namerané dáta ohodnotiť a vysvetliť, prečo k rezonancii dochádza, respektíve prečo práve pri danej frekvencii, prípadne či tých frekvencii je viac. Vedeli by ste z rezonančnej frekvencie určiť rozmery miestnosti?

Na meranie odporúčame použiť iný zdroj zvuku ako hmkanie.

Ako vzorové riešenie uvádzame veľmi pekné riešenie od Petra Sieberta.

Úvod

V prvom rade sa budem zaujímať, čo je to rezonančná frekvencia miestnosti. Pre zjednodušenie sa budem zaoberať prípadom svojej skrine, ktorá má veľmi jednoduchý tvar kvádra, a teda zvukové vlny sa nebudú lámať a nebudú tlmené na iných povrchoch. Zvuk sa šíri ako vlna, pričom vieme, že pri bežnom atmosférickom tlaku je rýchlosť zvuku $c = \SI{344}{\metre\per\second}$.

Každá zvuková frekvencia má svoju špecifickú vlnovú dĺžku. Ak prehráme zvuk v miestnosti s vlnovou dĺžkou rovnakou, ako je jeden z rozmerov miestnosti, tak tento zvuk sa bude odrážať od stien a prekrývať sám seba – bude interferovať. Keď vlny interferujú konštruktívne, tak sa ich amplitúda sčítava, a teda zvuk bude silnejší.

Na meranie som použil softvér REW, ten som potom teoreticky overil na základe rozmerov skrine.

Pomôcky

Notebook so softvérom REW, vhodná miestnosť na meranie (skriňa), oceľové zvinovacie meradlo ($\num{1}\text{ dielik} = \SI{1}{\milli\metre}$).

Postup

Na zmeranie rezonančnej frekvencie svojej skrine som použil program REW vo verzii 5.20.13. Ako píšu na stránke podpory, princípom fungovania je, že reproduktor postupne prehráva všetky frekvencie od nízkych po vysoké, a to logaritmicky, teda pri prehrávaní nízkych frekvencií strávi viac času. Počas toho mikrofón zaznamenáva odrazený zvuk a s pomocou FFT (rýchla Fourierova transformácia) vie zistiť, ako moja skriňa vplýva na rôzne frekvencie. Jednotlivé vlny sa môžu aj viackrát odraziť od stien a program to vie zaznamenať.

Program som spustil na notebooku v zavretej skrini. Skriňa je v tvare kvádra a jej rozmery sú $s = \SI{96}{\centi\metre}$, $d = \SI{58}{\centi\metre}$ a $v = \SI{114}{\centi\metre}$.

obrázok 1: Moja skriňa, v ktorej som robil merania. obrázok 1: Moja skriňa, v ktorej som robil merania.

Pri meraní si program prehral frekvencie a zaznamenal ich odozvu. Následne vygeneroval takýto pekný spektrogram.

obrázok 2: Spektrogram prvého merania. obrázok 2: Spektrogram prvého merania.

obrázok 3: Intenzita a oneskorenie zvukových vĺn pri prvom meraní. obrázok 3: Intenzita a oneskorenie zvukových vĺn pri prvom meraní.

Test som zopakoval, takto vyšli merania v spektrograme na druhý pokus.

obrázok 4: Spektrogram druhého merania. obrázok 4: Spektrogram druhého merania.

Vyhodnotenie nameraných

údajov

Najsilnejšiu nameranú frekvenciu nameral program pri obidvoch meraniach na $\SI{311}{\hertz}$. Všetky namerané rezonančné frekvencie sú $\SIlist{171; 247; 311; 342; 363; 400; 458; 546; 618}{\hertz}$. Zaujímavá časť je zvýraznená v oranžovom obdĺžniku pri druhom meraní medzi frekvenciami $\SI{40}{\hertz}$ a $\SI{50}{\hertz}$. Najpravdepodobnejšie je to tichý zvuk vetrania a iných systémov v dome, ktoré už ale ušami aj ja viem počuť.

Samozrejme, rezonančných frekvencií je veľmi veľa, všetky už ale budú násobkami základnej. Poďme na teóriu.

Teoretické overenie

Máme vzorec $$ f = \frac{c}{\lambda}, $$ kde $f$ je frekvencia zvuku, $c$ je jeho rýchlosť a $\lambda$ je jeho vlnová dĺžka. Rezonancia nastane, ak zvuk má rovnakú frekvenciu, ako je rezonančná frekvencia skrine. Tú vypočítame veľmi podobne ako $$ f_\text{r} = \frac{c}{2\ell}, $$ kde $\ell$ je rozmer skrine – jej šírka, dĺžka či výška. Pri takejto frekvencii sú uzly kmitania na okrajoch skrine a kmitňa je v jej strede. Táto frekvencia sa nazýva základná a pri nej sa do skrine zmestí presne polovica vlnovej dĺžky zvuku. Existujú ale aj ďalšie rezonančné frekvencie (tzv. módy), pri ktorých sú uzly stále na okrajoch skrine, ale zmestí sa do nej celá vlnová dĺžka, alebo jej tri polovice, alebo dve vlnové dĺžky… Preto ďalši módy majú frekvenciu dvojnásobnú, trojnásobnú, štvornásobnú… Na lepšiu predstavu istotne poslúži pekná animácia. Pre rezonančné frekvencie teda platí $$ f_\text{r} = \frac{k c}{2 \ell}, $$ kde $k \in (\num{1}, \num{2}, \num{3}, ...)$.

Viem, že rozmery skrine sú $s = \SI{96}{\centi\metre}$, $d = \SI{58}{\centi\metre}$ a $v = \SI{114}{\centi\metre}$, čo dosadím za $\ell$ a rýchlosť zvuku je $c = \SI{344}{\metre\per\second}$. Dám si to do tabuľky, kde sú vypočítané rezonančné hodnoty pre všetky rozmery skrine.

Mód MATH_STASH_22_ENDSTASH MATH_STASH_23_ENDSTASH MATH_STASH_24_ENDSTASH MATH_STASH_25_ENDSTASH
MATH_STASH_26_ENDSTASH MATH_STASH_27_ENDSTASH MATH_STASH_28_ENDSTASH MATH_STASH_29_ENDSTASH
MATH_STASH_30_ENDSTASH MATH_STASH_31_ENDSTASH MATH_STASH_32_ENDSTASH MATH_STASH_33_ENDSTASH
MATH_STASH_34_ENDSTASH MATH_STASH_35_ENDSTASH MATH_STASH_36_ENDSTASH MATH_STASH_37_ENDSTASH
MATH_STASH_38_ENDSTASH MATH_STASH_39_ENDSTASH MATH_STASH_40_ENDSTASH MATH_STASH_41_ENDSTASH
MATH_STASH_42_ENDSTASH MATH_STASH_43_ENDSTASH MATH_STASH_44_ENDSTASH MATH_STASH_45_ENDSTASH

V tabuľke nižšie som porovnal namerané hodnoty s vypočítanými. Niektoré sú veľmi blízko a približne sedia.

Vypočítané [MATH_STASH_46_ENDSTASH] Namerané [MATH_STASH_47_ENDSTASH] Rozdiel [MATH_STASH_48_ENDSTASH]
MATH_STASH_49_ENDSTASH – –
MATH_STASH_50_ENDSTASH MATH_STASH_51_ENDSTASH MATH_STASH_52_ENDSTASH
MATH_STASH_53_ENDSTASH MATH_STASH_54_ENDSTASH MATH_STASH_55_ENDSTASH
MATH_STASH_56_ENDSTASH MATH_STASH_57_ENDSTASH MATH_STASH_58_ENDSTASH
MATH_STASH_59_ENDSTASH MATH_STASH_60_ENDSTASH MATH_STASH_61_ENDSTASH
MATH_STASH_62_ENDSTASH MATH_STASH_63_ENDSTASH MATH_STASH_64_ENDSTASH
MATH_STASH_65_ENDSTASH MATH_STASH_66_ENDSTASH MATH_STASH_67_ENDSTASH
MATH_STASH_68_ENDSTASH – –
MATH_STASH_69_ENDSTASH MATH_STASH_70_ENDSTASH MATH_STASH_71_ENDSTASH
MATH_STASH_72_ENDSTASH – –
MATH_STASH_73_ENDSTASH – –
MATH_STASH_74_ENDSTASH – –
MATH_STASH_75_ENDSTASH – –
MATH_STASH_76_ENDSTASH – –
MATH_STASH_77_ENDSTASH – –

Diskusia

Je viacero dôvodov, ktoré mohli spôsobiť odchýlku pri nameraných hodnotách od tých vypočítaných. Z hardvérovej stránky som používal vstavaný reproduktor a mikrofón, ktoré neboli špeciálne naladené pre použitie s daným programom. Rovnako aj to, že som vložil notebook do skrine znamenalo zmenu jej akustických vlastností, keďže vlnám zavadzal otvorený displej notebooku. Jeho umiestnenie tiež malo svoj vplyv, ja som ho položil na spodok skrine, no ak by som vedel v budúcnosti umiestniť mikrofón s reproduktorom do stredu skrine, tak by to dávalo opäť iné hodnoty.

Záver

Pri rezonančných frekvenciách sa nezvyšuje iba intenzita zvuku, ale aj sa zvuk dlhšie šíri a odráža v miestnosti. To sa mi podarilo overiť meraním a výpočtom a zistil som, že rezonančné frekvencie mojej skrine sú okolo $\SIlist{171;247;311;342;363;400;458;546;618}{\hertz}$. A áno, rozmery miestnosti majú priamy vplyv na rezonančné frekvencie a vďaka tzv. módom je frekvencií viacero.

Pre odovzdávanie sa musíš prihlásiť.
Trojsten

Fyzikálny korešpondenčný seminár zastrešuje občianske združenie Trojsten.

Kontakt
Ďalšie projekty