Našu úpornú snahu poodhaliť taje termodynamiky sa niekto pokúša zhatiť. Do valca s piestom s plochou $S$ s $N$ časticami ideálneho plynu umiestnil pružinu s tuhosťou $k$ a nulovou pokojovou dĺžkou. Týmto kanadským žartíkom sa však nenecháme odradiť. Ako vyzerajú pre náš plyn jednoduché termodynamické deje (izobarický, izochorický, izotermický a adiabatický) v $pV$, $pT$ a $VT$ diagramoch, kde $p$ nie je skutočný tlak plynu, ale zdanlivý tlak daný dodatočnou silou, ktorou treba tlačiť piest nadol, aby zostal nehybný?