Vladko sa raz nadránom celý spotený a vydesený prebral zo zvláštneho sna. Bol hmotným bodom v bezhraničnom voľnom priestore spolu s ďalšími hmotnými bodmi. Lietal si tak medzi nimi a každého sa pýtal, aké má vektory polohy, rýchlosti a zrýchlenia (všetky voči Vladkovi), hmotnosť a výsledný vektor nefiktívnych síl naň pôsobiacich. Body mu poslušne odpovedali.

Čo však Vladka na sne vydesilo najviac, bolo to, že o sebe žiadnu takúto informáciu nevedel. Tak si zmätene blúdil priestorom, až sa zobudil. Keď sa Vladko zo sna trochu oklepal, zamyslel sa nad tým, že keby získal informácie o dostatočnom počte hmotných bodov, vedel by zistiť, aké sú jeho vektory zrýchlenia, uhlovej rýchlosti a uhlového zrýchlenia, ktorými by ho opísal nejaký inerciálny pozorovateľ. Skúste Vladkovi povedať, koľkých bodov by sa na zistenie týchto informácií musel opýtať.