Možno ste už niekedy počuli o tom, že dĺžka dňa sa počas roka mení. Nemáme teraz na mysli dobu, počas ktorej je Slnko nad obzorom, ale čas medzi dvomi po sebe nasledujúcimi poludniami, teda okamihmi, keď je Slnko na oblohe najvyššie. Môžu za to hneď dva javy: nenulová excentricita dráhy Zeme (\(e \approx \num{0.0167}\)) a tiež sklon zemskej osi voči ekliptike (\(\epsilon \approx \ang{23.44}\)). Nie je to však veľa, rozdiel medzi najdlhším a najkratším dňom je iba pár sekúnd.
Aká by musela byť excentricita zemskej dráhy, aby dĺžka dňa počas roka kolísala o celú jednu hodinu? Dĺžka hlavnej polosi dráhy (\(\SI{1}{\au} = \SI{149597870700}{\metre}\)) a perióda rotácie voči vzdialeným hviezdam (\(\SI{86164}{\second}\)) sa nezmenia.
Sklon zemskej osi, precesiu, nutáciu a podobné lahôdky zanedbajte, aby vám veci príliš nekomplikovali.
Odovzdávanie
Na odovzdávanie sa musíš prihlásiť
Otázky a diskusia
Po skončení kola budete mať príležitosť na diskutovanie o riešeniach v diskusii pod vzorovým riešením.