2. Ponorené blúdenie

Posádka lode Bludný Holanďan vie, ako dostať svoju loď pod vodu: jednoducho donesie na palubu obrovské závažie, vďaka ktorému má Holanďan väčšiu hustotu ako voda (voda má hustotu \(\rho_v\)). To spravili aj teraz, a kvôli tomu loď klesla na dno, a to tak, že špička sťažňa¹ sa nachádzala v hĺbke \(h\) pod hladinou vody. Teraz sa chce Holanďan opäť vynoriť, preto posádka odhodí závažie, čím spôsobí, že Holanďan má zrazu priemernú hustotu \(\rho_T < \rho_v\). Keďže Holanďan sa chce ďalej plaviť smerom na sever, veslári nestrácajú čas a v tom istom momente ako sa loď zbaví závažia, začnú veslovať smerom na sever, čím spôsobia, že v horizontálnom smere loď ihneď naberie konštantnú rýchlosť \(v_x\) smerom na sever. Akú celkovú dráhu prejde Bludný Holanďan do momentu, kým sa špička sťažňa nezačne vynárať nad hladinu? Bludný Holanďan je celkom odporný sám osebe, preto už ďalší odpor uvažovať nemusíte (napríklad odpor lode pri vynáraní). Zároveň je však pomerne zázračný, a preto uvažujte, že do neho nezateká ani keď je ponorený pod vodou (teda jeho hustota sa naozaj mení len nabratím či vyhodením závažia).