Zadanie

Mareka už nebaví každý deň dochádzať cez celú Bratislavu na Matfyz. Do sťahovania sa mu ale nechce. Povedal si preto, že premiestni rovno celý dom. Keďže má rád komplikácie, rozhodol sa, že svoj dom premiestni vzduchom pomocou héliových balónikov. Išiel teda na internet hľadať inšpiráciu. Odhadnite, koľko balónov by bolo potrebných na zdvihnutie domu z rozprávky Hore a či ich bolo zobrazených dostatočne veľa. Svoj odhad podložte výpočtami a k použitým hodnotám nezabudnite uviesť zdroje.

Začnime tým, že si zrátame, akú ťahovú silu dokáže vyvinúť jeden balónik. Na voľný nafúknutý balónik pôsobí tiažová sila \(F_{G}=\left(m_{b} + m_{\ce{He}}\right)g\) smerom nadol a vztlaková sila \(F_{\mathrm{vz}}=V\rho_{a}g\) smerom nahor. \(m_{b}\) je hmotnosť materiálu, z ktorého je balónik vyrobený, \(m_{\ce{He}}\) je hmotnosť plynu vnútri balónika1, \(g\) je tiažové zrýchlenie, \(V\) je objem celého balónika (a v dobrom priblížení zároveň objem plynu vo vnútri balónika) a \(\rho_{a}\) je hustota vzduchu. Potom ťah, ktorý dokáže vyvinúť jeden balónik je \(T=F_{\mathrm{vz}}-F_{G}\).

Z videa možno usúdiť, že sú použité štandardné balóniky. Na náhodnom e-shope2 nájdeme, že hmotnosť jedného balónika je rádovo jednotky gramov a jeho priemer je asi \(\SI{25}{\centi\metre}\).3

Pre dolný odhad počtu balónikov možno predpokladať, že hélium v balónikoch nie je nijako stlačené, a teda je pri štandardnom tlaku a teplote. V takom prípade jeho hustotu možno vyhľadať v tabuľkách (vygoogliť), alebo ju možno dopočítať z konštánt, ktoré poznáme. Vieme, že molárna hmotnosť hélia je približne \(M_{m}\left(\ce{He}\right) = \SI{4}{\gram\per\mole}\) a jeden mol každého plynu zaberá pri normálnych podmienkach objem \(V_{m}=\SI{22.41}{\litre\per\mol}\), preto je hustota hélia \(\rho_{\ce{He}} = \frac{M_{m}(\ce{He})}{V_{m}} \approx \SI{0.18}{\kilo\gram\per\metre\cubed}\), a teda hmotnosť hélia v balóniku je \(m_{\ce{He}}\approx\SI{0.18}{\kilo\gram\per\metre\cubed}\cdot\frac{\pi}{6}\cdot\left(\SI{0.25}{\metre}\right)^{3}\doteq\SI{1.5}{\gram}\).

Teraz už možno vyčísliť ťah jedného balónika \[ T=\left(V\rho_{a}-m_{b}-m_{\ce{He}}\right)g\approx\SI{7.e-2}{\newton}. \]

Aby sme zistili potrebný počet balónikov, potrebujeme ešte odhadnúť tiaž domu. Z videa tentokrát odhadneme rozmery domu. Nech má dom \(\num{4}\) metre v každom rozmere. Modelujme ho ako škatuľu. V takom prípade je jeho povrch zhruba \(6\cdot\left(\SI{4}{\metre}\right)^{2}\cdot\SI{100}{\metre\squared}\). Nech je hrúbka podlahy a nosných stien zhruba \(\SI{20}{\centi\metre}\)4 a nech je dom z dreva s hustotou \(\SI{500}{\kilo\gram\per\metre\cubed}\). Potom je tiaž domu \[ G \approx \SI{500}{\kilo\gram\per\metre\cubed} \cdot \SI{100}{\metre\squared} \cdot \SI{0.2}{\metre} \cdot \SI{10}{\newton\per\metre} \doteq \SI{1.e5}{\newton}. \]

Na vyzdvihnutie domu je teda potrebných aspoň \[ N = \frac{G}{T}\approx\num{1.5e6}\textrm{ balónikov.} \]

Na záver sa ešte môžeme pokúsiť posúdiť, či je vo filme zobrazený dostatočný počet balónikov. Z videa možno odhadnúť na základe porovnania s veľkosťou domu, že balóniky sú v hlúčiku, ktorý má priemer zhruba \(\num{20}\) metrov. Do takejto gule sa zmestí, aj s prihliadnutím na nemožnosť dokonale vyplniť celý objem hlúčika balónikmi, zhruba \(\frac{\frac{\pi}{6}\cdot\left(\SI{20}{\metre}\right)^{3}}{\left(\SI{0.25}{\metre}\right)^{3}}\doteq\num{2.68e5}\) balónikov, čo je zhruba \(\num{5.6}\)-krát menej balónikov, ako sme vypočítali, že je potrebné.


  1. Budeme predpokladať, že balónik je napustený héliom.↩︎

  2. Napríklad tu.↩︎

  3. Ale rovnako dobre by sme mohli jeho hmotnosť rádovo odhadnúť z jeho rozmerov a hustoty. Modelujme balónik veľmi tenkým medzigulím s priemerom \(\SI{25}{\centi\metre}\) a hrúbkou rádovo stotiny milimetra. Ak je hustota materiálu, z ktorého je balónik vyrobený, rádovo \(\SI{1000}{\kilo\gram\per\metre\cubed}\), tak hmotnosť balónika bude zhruba \(\SI{1000}{\kilo\gram\per\metre\cubed}\cdot\pi\cdot\left(\SI{0.25}{\metre}\right)^{2}\cdot\SI{1.e-5}{\metre}\doteq\SI{2}{\gram}\).↩︎

  4. V skutočnosti to môže byť trochu menej, ale zase toto nadhodnotenie sa vykompenzuje tým, že nezapočítavame hmotnosť vnútra domu. Napríklad strecha určite nie je taká hrubá. Vo vnútri je však napríklad podlaha podkrovia alebo vnútorné steny, ktorých hmotnosti sme samostatne nezapočítavali.↩︎

Diskusia

Tu môžte voľne diskutovať o riešení, deliť sa o svoje kusy kódu a podobne.

Pre pridávanie komentárov sa musíš prihlásiť.