Zadanie

Kvík sa rozhodol šetriť na energiách, a tak si do bytu zadovážil tepelné čerpadlo. A nie hocijaké. Našiel v stodole parný stroj z detstva a zrenovoval ho. To okrem iného zahŕňalo, že vodnú paru nahradil fotónovým plynom sťaby pracovným plynom tepelného čerpadla.

Kvíkovo tepelné čerpadlo funguje nasledovne: najskôr fotónový plyn izotermicky expanduje na štvornásobok svojho objemu, potom sa izochoricky zahrieva, následne sa izotermicky zmršťuje na svoj pôvodný objem, až nakoniec izochoricky chladne na počiatočnú teplotu. Nakreslite \(pV\) diagram pracovného cyklu Kvíkovho tepelného čerpadla a vypočítajte jeho účinnosť, ak pracuje medzi teplotami \(\SI{5}{\celsius}\) (vonkajšia teplota) a \(\SI{25}{\celsius}\) (teplota v byte). Porovnajte túto účinnosť s konvenčnejším tepelným čerpadlom pracujúcim podľa úplne rovnakého popisu a používajúcim ako pracovný plyn ideálny jednoatómový plyn.

Pojmom fotónový plyn nazývame fotóny uzatvorené v nejakom objeme. Dôvod je taký, že takýto zhluk fotónov má mnoho podobných vlastností, ako má ideálny plyn. Okrem iného mu možno priradiť stavové veličiny, ako sú tlak, objem a teplota, a taktiež preň možno písať stavovú rovnicu \[pV=bVT^4,\] kde \(b\) je nejaká konštanta. Zároveň výrazy na jednotlivých stranách stavovej rovnice napísanej v tomto tvare sú rovné tretine vnútornej energie fotónového plynu v tomto stave, čiže \[U=3pV.\]

Na úvod sa chcem ospravedlniť za preklep v zadaní. Fotónový plyn je zadaný rovnicami \[ U = 3pV = bVT^4. \]

Teoreticky to nesprávne nie je, ale zvykne sa používať toto. Nič to nemení na postupe riešenia, iba na číselných hodnotách.

Jednou z našich úloh je spočítať účinnosť tepelného čerpadla, a teda je dobré si povedať, čo pod účinnosťou vlastne budeme rozumieť. Účinnosť si najčastejšie definujeme ako to, čo chceme, delené to, čo dodáme. V prípade tepelného čerpadla to teda bude \[ \mu = \frac{{Q_{\mathrm{out}}}}{A}, \] kde \(Q_{out}\) je teplo odovzdané (chladič je v tomto prípade okolitý vzduch) a \(A\) je vykonaná práca (obsah ohraničenej plochy v p-V diagrame). \(p\)-\(V\) diagram fotónového plynu vyzerá nasledovne:

p-V diagram fotónového plynu
Obrázok: Obrázok 1: p-V diagram fotónového plynu

Zo stavovej rovnice vidíme, že pri izotermickom deji budú \(p\) aj \(T\) konštantné. Na naše prekvapenie vedci zistili, že pri izochorickom deji bude konštantný práve objem. Z toho vidíme, že náš \(p\)-\(V\) diagram deja s fotónovým plynom bude obdĺžnik.

Teraz sa pozrime na prvý termodynamický zákon, ktorý nezávisí od média \[ \Delta U = Q - A, \] kde \(\Delta U\) je zmena vnútornej energie, \(Q\) je nami dodané teplo a \(A\) je systémom vykonaná práca. Pozrime sa teraz postupne na všetky prechody:

  • \(1 \to 2\) \[ \begin{aligned} \Delta U &= 3p_1(V_2-V_1) = Q - p_1(V_2-V_1) = Q - A \\ Q &= 4p_1(V_2-V_1) = \frac{4}{3}bT_1^4(V_2-V_1) > 0 \end{aligned} \]
  • \(2 \to 3\) \[\Delta U = bV_2(T_2^4-T_1^4) = Q = Q - A\] \[Q = bV_2(T_2^4-T_1^4) > 0 \]
  • \(3 \to 4\) \[\Delta U = 3p_2(V_1-V_2) = Q - p_2(V_1-V_2)= Q - A\] \[Q = 4p_2(V_1-V_2) = \frac{4}{3}bT_2^4(V_1-V_2) < 0\]
  • \(4 \to 1\) \[\Delta U = bV_1(T_1^4-T_2^4) = Q = Q - A\] \[Q = bV_1(T_1^4-T_2^4) < 0 \]

Vieme, že teplo dodané chladiču je to, ktoré je záporné, a teda sčítame \(Q\) z posledných dvoch prechodov:

\[Q_{out} = Q_{3 \to 4} + Q_{4 \to 1} = \frac{4}{3}bT_2^4(V_2-V_1) + bV_1(T_2^4-T_1^4)\]

Zároveň vieme, že práca je obsah útvaru v p-V diagrame:

\[A = (p_2-p_1)(V_2-V_1) = \frac{1}{3}b(T_2^4-T_1^4)(V_2-V_1)\]

Nesmieme zabudnúť premeniť stupne celzia na kelviny (+273). Po premene jednotiek bude účinnosť: \[ \begin{aligned} \mu &= \frac{\frac{4}{3}bT_2^4(V_2-V_1) + bV_1(T_2^4-T_1^4)}{\frac{1}{3}b(T_2^4-T_1^4)(V_2-V_1)} \\ &= \frac{\frac{4}{3}b(298)^4(4V-V) + b(V)(298^4-278^4)}{\frac{1}{3}b(298^4-278^4)(4V-V)} \\ &= \frac{4(298)^4 + (298^4-278^4)}{(298^4-278^4)} = \frac{4(298)^4}{(298^4-278^4)} \approx \num{17.5}. \end{aligned} \]

Netreba sa nechať okabátiť, chladiče sú také super zariadenia, ktoré majú účinnosť ozaj väčšiu ako \(1\).

Pre ideálny plyn bude postup analogický, iba s inou rovnicou. Vieme, že stavové rovnice ideálneho plynu majú tvar \[ \begin{aligned} pV &= NkT, \\ U &= \frac{3}{2}Nk T \end{aligned} \]

Dej vyzerá v p-V diagrame takto:

p-V diagram ideálneho plynu
Obrázok: Obrázok 2: p-V diagram ideálneho plynu

Na účinnosť budeme potrebovať \(Q_{out}\) a \(A\), poučení však predošlou podúlohou vieme, že nám bude stačiť \(Q_{3 \to 4}\) a \(Q_{4 \to 1}\):

  • \(3 \to 4\) \[\Delta U = 0 = Q - NkT_2\ln{\frac{V_1}{V_2}}= Q - A\] \[Q = NkT_1\ln{\frac{V_1}{V_2}} < 0\]
  • \(4 \to 1\) \[\Delta U = \frac{3}{2} Nk (T_1-T_2)= Q = Q - A\] \[Q = \frac{3}{2} Nk (T_1-T_2) < 0 \]

A tiež \[ A = NkT_2\ln{\frac{V_2}{V_1}} - NkT_1\ln{\frac{V_2}{V_1}} = Nk\ln{\left(\frac{V_2}{V_1}\right)} (T_2-T_1), \] čím dostávame účinnosť \[ \mu = \frac{NkT_1\ln{\frac{V_2}{V_1}}+\frac{3}{2} Nk (T_2-T_1)}{Nk\ln{\left(\frac{V_2}{V_1}\right)} (T_2-T_1)} = \frac{278\ln{4}+30}{20\ln{4} }\approx15. \]

Vidíme teda, že účinnosť čerpadla s fotónovým plynom je väčšia ako účinnosť čerpadla s plynom ideálnym.

Diskusia

Tu môžte voľne diskutovať o riešení, deliť sa o svoje kusy kódu a podobne.

Pre pridávanie komentárov sa musíš prihlásiť.