Martin Plesch

Martin Plesch

Martin Plesch je samostatným vedeckým pracovníkom vo Fyzikálnom ústave SAV a taktiež pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne. Je bývalým hlavným vedúcim FKS a dlhoročne sa venuje stredoškolákom v dvoch súťažiach - Turnaji mladých fyzikov a Olympiáde mladých vedcov. V prvej spomínanej súťaži deväť rokov pôsobil vo funkcii generálneho tajomníka medzinárodného kola súťaže (IYPT), v súčasnosti je jej prezidentom.

Viac sa môžete o Martinovej práci dozvedieť v rozhovore pre Rádio Regina.

Ako si sa dostal k FKS a fyzike?

K fyzike cez korešpondenčný seminár na základnej škole, ktorý doniesla do triedy fyzikárka. S dovetkom, že to je ťažké a nemáme na to. Nejako sa mi podarilo prebojovať sa na sústredenie (v tom čase seminár riešili stovky ľudí) a to ma naštartovalo. Odvtedy som sa snažil zúčastniť na čo najviac sústredeniach nielen z fyziky, lebo to bol úžasne strávený čas. A môžem tiež povedať, že tie FKS boli najlepšie :-).

Čo Ťa motivovalo riešiť FKS?

Bolo to prirodzené pokračovanie toho, čo som robil na základke. A, samozrejme, snaha dostať sa na sústredenie.

Na čo si spomínaš zo svojich riešiteľských čias?

Asi každý FKSák má zbierku svojich sústredkovských spomienok. Možno trochu zidealizovaných a neúplných, ale krásnych. A nie je jednoduché vyberať. Jedna z najzaujímavejších spomienok pre mňa je na sústredenie v Pieninách 1995, kde vedúci pripravili úžasný dej, keď sa účastníci a vedúci stali subjektmi hry na diktatúru, kde nikto nevedel, kto za koho naozaj hrá, kto je odbojár, kto kolaborant a kto len poslušný služobník režimu.

Čo Ti do života dalo FKS?

Stručne a jasne - fyziku a schopnosť pracovať s ľuďmi a trochu ich aj viesť, či ako účastník - vedúci družiny, alebo neskôr aj hlavný vedúci FKS. A prvé vážne vzťahy.

Čomu sa momentálne venuješ?

Robím fyziku na Fyzikálnom ústave SAV a Masarykovej univerzite v Brne. Okrem toho sa venujem práci s talentmi, som prezidentom Medzinárodného turnaja mladých fyzikov a pôsobím aj v Olympiáde mladých vedcov. Dlhodobo som sa venoval aj občianskym aktivitám ako podpora transparentnosti a boj proti korupcii.

Prečo si sa rozhodol stať sa vedúcim?

Bral som to ako prirodzený vývoj. Nevedel som si predstaviť fungovať bez sústredení a bol som plný elánu odovzdať ďalej to, čo som ako účastník získal. Na začiatku, samozrejme, človeku chýba aj pozícia účastníka, rád by sa zapojil do hier a aktivít, ale časom som si zvykol a na sústredenia som sa vždy veľmi tešil. Veľmi ma bavilo aj vymýšľať a opravovať príklady.

Čo Ti najviac utkvelo v pamäti z času Tvojho vedúcovania?

Veľa vecí. Spomienky účastníka sú už tak trochu prekryté spomienkami z vedúcovania, preto sa toho vynára veľa. Určite je to prvé vedúcovské sústredenie 1997 na Zochovej chate, kde som ako úplný nováčik zrazu spadol do situácie, keď nás bolo na všetko málo a bolo treba naozaj zabrať. Tiež som tam spoznal človeka, ktorý bol pre mňa dlhé roky tým najdôležitejším. Postupne sa toho udialo veľa, najradšej však asi spomínam na posledné sústredenie v roku 2001 v Brezovej pod Bradlom. Vtedy som sa už vnútorne zmieril s faktom, že je načase FKS opustiť a užil som si perfektné sústredenie s tými, ktorých som stretával vo FKS najradšej.