Tomáš Rybár

Tomáš Rybár

Som otec troch detí. Momentalne som za svojím super počítačom. Inak za ničím super nie som. Rád varím. Pracujem na ústave. Blízko pavilónu opíc. Máme k sebe naozaj blízko. Samozrejme, som strašne verejne aktívny. Napríklad ráno vstanem, a potom idem verejnou dopravou. Na ústav. To už som ale písal...

Ako si sa dostal k FKS a fyzike?

Na fyziku som sa dal, lebo som si povedal, že programovať sa môžem naučiť aj potom. Mimochodom, lož. K FKS som sa dostal až na fakulte. Lebo tam bol Ján Smrek. A počuli ste už Geišberga recitovať Bacardi? Tak som sa musel ísť na to FKS pozrieť zblízka, keď tam majú takých poetov.

Čo Ťa motivovalo riešiť FKS?

Ako som už spomínal, k FKS som sa dostal až na fakulte, a teda som ho neriešil. Raz sa mi dostalo do rúk zadanie na strednej škole. Boli tam nejaké pochabé balóniky s vodou spojené trubičkou. Vôbec som nechápal zadanie a bol som stratený ako čukča v New Yorku. V triede ho nikto neriešil. Tak som ho neriešil ani ja a radšej som zostal pri vtedajšom STROMe. Doteraz je to jedna z vecí, ktoré asi najviac ľutujem. Hlavne preto, že z pohľadu vedúceho už viem, o čo všetko som prišiel. Do kelu!

Na čo si spomínaš zo svojich riešiteľských čias?

Ako som už spomínal, riešil som iba jeden seminár, a to STROM. Na sústredko som sa nejako záhadne aj dostal. A bola to pecka. Stretol som super kamošov, zamiloval sa do Tinky Višnovskej, aj sme si spolu písali, ale nič z toho nebolo. Na druhý rok som sa presunul do kategórie starších a na sústredko som sa už nedostal, lebo som bol lenivý. Tak som radšej začal baliť svoju ženu. Oplatilo sa.

Čo ti do života dalo FKS?

Bandu skvelých kamarátov, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Kopec silných zážitkov, ktoré sem nemôžem napísať.

Čomu sa momentálne venuješ?

Rodine a kvantovke. Obe mi dávajú zabrať.

Čo Ti najviac utkvelo v pamäti z času Tvojho vedúcovania?

Jurove smradľavé ponožky. Janov výskok von oknom sprevádzaný výkrikom “Levi-Civita”. Fajov Jánošík. Peťov holub. Ladviny a kečup. Žltý sneh. Zakopávanie zeleniny. Lobo a konzervy. Ievan polka. Kulich, ktorý povedal účastníkom, že mám u seba šatku, ktorú potrebujú získať, a ja som ju nemal. (Skončil som so snehom v trenkách a miernou nevraživosťou voči Kulichovi.) Neslávna karimatková hra s fazuľkami. Death metalová skupina “Kutáč & Vešiak”. Lord von Vifon. Ako som sa zamotal do lepiacej pásky. A, samozrejme, gumené medvedíky a dvojrozmerné červíky.