Peter Maták

Peter Maták

V aktuálnom živote som predovšetkým začínajúci vysokoškolský učiteľ. Mojou hlavnou starosťou je preto zabezpečiť cvičenia k mechanike pre fyzikov, okrem ktorej budem v nadchádzajúcom semestri cvičiť aj teóriu elektromagnetického poľa. Skúsenosť s FKS je pre mňa pri učení veľmi užitočná, hlavne pokiaľ ide o mechaniku, pretože tú sa väčšina budúcich fyzikov nestihne poriadne naučiť počas vysokej školy. Popri učení sa, samozrejme, snažím venovať aj vede, čo značí výpočty predpovedí niektorých teórií za štandardným modelom elementárnych častíc, teda predovšetkým supersymetrie. Skĺbiť tieto dve činnosti je na Slovensku dosť ťažké, preto si veľmi cením občasnú možnosť vycestovať do CERNu, navštevujúc miestne semináre a prednášky. Z úspechov v stredoškolských súťažiach si najviac vážim víťazstvá vo FKS a tiež medailu z olympiády. Počas doktorandského štúdia som sa kratší čas venoval aj dobrovoľníctvu v Človeku v ohrození.

Ako si sa dostal k FKS a fyzike?

Fyzika a FKS sú pre mňa dva odlišné príbehy. Fyzika, alebo predovšetkým astronómia, ma začala veľmi zaujímať už na základnej škole. Postavil som si vlastný ďalekohľad, čítal populárne knižky, skúsil som (vtedy nie príliš úspešne) fyzikálnu olympiádu. Učenie mi však na základnej škole príliš nešlo, a keďže pochádzam zo stolárskej rodiny, predpokladalo sa podobné zameranie aj u mňa. A asi by bolo tak, keby sa riaditeľka prievidzského gymnázia po prijímačkách nerozhodla otvoriť o jednu triedu viac, vďaka čomu ma po odvolaní sa prijali ako 31. “pod čiarou”. Samozrejme, iba do všeobecnej, nie matematickej triedy. Mojou vtedajšou ambíciu bolo dotiahnuť to na učiteľa fyziky a matematiky. Boli to teda predmety, ktoré som sa učil samostatne, viac-menej bez ohľadu na to, čo sa preberalo v škole. Potom, niekedy v polovici druhého ročníka, mi pani profesorka, ktorá na našom gymnáziu robila prípravu na matematickú olympiádu, podstrčila zadania posledného semestra SKMS. Sústredenie sa mi veľmi páčilo, a tak som riešil už aj FKS, aj novovzniknuté KMS.

Čo Ťa motivovalo riešiť FKS?

FKS bolo veľmi užitočné kvôli kontaktu s rovnako zameranými kamarátmi. Nieže by som si nevážil vtedajších spolužiakov, no mali sme menej spoločných tém. Najviac som sa asi tešil na sústredenia. Vtedajší vedúci, ako napríklad Tomáš Kulich, Stano Komorovský, Matúš Medo i ďalší, ma výrazne usmernili vo fyzike a veľa som sa naučil z ich prednášok a večerných seminárov. A v motivácii tiež zohrávala dôležitú úlohu snaha niečo dokázať, čo bolo pre mňa v tom čase dosť dôležité.

Na čo si spomínaš zo svojich riešiteľských čias?

To je strašne veľa vecí, ale z tých šiestich sústredení, ktoré som absolvoval ako účastník, mi najviac v pamäti utkveli extrémne zážitky - nočné hry, oblievanie vedúcich i seba navzájom, zahrabávanie vedúcich do snehu, výlety, gitara večer na chate alebo v lete pri ohni.

Čo Ti do života dalo FKS?

Myslím, že fyziku by som sa nejako naučil aj sám. Pre mňa bolo FKS najdôležitejšie ako kontakt s ľuďmi. Ako vedúci sme boli spolu aj na vysokej škole a hoci dnes nie sme všetci v pravidelnom kontakte, často na nich myslím a považujem ich za blízkych kamarátov.

Čomu sa momentálne venuješ?

Fenomenológii supersymetrických rozšírení štandardného modelu. Predovšetkým narušeniu vône v rozpadoch $$K^{+}\to <!--\; \to \; -->\mathrm{\pi <!--\; \pi \; -->}+\mathrm{\nu <!--\; \nu \; -->}\stackrel{¯<!--\; ¯\; -->}{\mathrm{\nu <!--\; \nu \; -->}}$$ V blízkej budúcnosti asi tiež neutrínam a modelom narušenia supersymetrie v prírode. A, samozrejme, spomínanému učeniu.

Prečo si sa rozhodol stať sa vedúcim?

Predovšetkým kvôli kolektívu ľudí, ktorých mám rád, a tiež preto, že som v tom videl zmysel a spôsob, ako niečo odovzdať, keď som už sám veľa dostal.

Čo Ti najviac utkvelo v pamäti z času Tvojho vedúcovania?

Pamätám si napríklad, ako som na letnom sústredku v Juskovej Voli mával večerné semináre zamerané na prípravu na IPhO, kde sedeli ľudia ako Bzdušo. Po poslednom seminári v posledný večer sústredenia som bol strašne unavený a dovolil som si ísť spať už okolo jedenástej večer. Pred dverami našej vedúcovskej izby však Tomáš vysvetľoval deťom čosi z Maxwellových rovníc a ja som tušil, že mi asi niečo urobia. A tak aj bolo, nakoľko asi o druhej v noci som sa zobudil na to, že sa v izbe svieti a okolo stojí asi desať detí. Zmohol som sa len na “Kde je Kulich!?” Samozrejme, ich vodca stál pri mojej hlave a strašne sa potom smial. Nejako som ich poslal… Keď som sa ale ráno pokúsil vstať, zistil som, že beriem so sebou aj posteľnú plachtu. Prišívali ma totiž, lebo sa im zdalo, že mám veľmi nepokojný spánok; že sa veľmi otáčam :-)